Ráno kancelář, večer trénink. Michaela Harvilová je manažerkou ženského týmu Slovanu a zároveň jeho hráčkou

Michaela Harvilová fotbalem žije doslova celý život. Kopačky obula ve čtyřech letech, v sedmnácti trénovala s dospělými ženami na Slovensku, v osmnácti nastoupila v kvalifikaci Ligy mistryň. Prošla Slovanem Bratislava, Spartou Praha a dnes je v Liberci, kde zastává roli, která v českém ženském fotbale nemá moc obdob. Je sportovní manažerkou ženského týmu a akademie dívek a zároveň aktivní hráčkou A-týmu.

Není to klasická kariéra sportovní manažerky. Míša se do ní nedostala přes studium nebo kancelář, ale přes kabinu. Právě to jí dává perspektivu, kterou většina lidí v managementu nemá. Ví, co hráčky potřebují, protože je jednou z nich.

Začala jsi s fotbalem ve čtyřech letech, prošla jsi slovenskou ligou, Ligou mistryň, Spartou. Když se ohlédneš, co tě na té cestě nejvíc překvapilo?

Keď sa na to pozerám spätne, asi ma najviac prekvapilo, ako veľmi futbal dokáže dať. Kamarátstva, zážitky, cestovanie, možnosti… Samozrejme aj to, ako ma ten futbal vyformoval v to aký som človek. Musela som sa naučiť disciplínu, vedieť prijať prehru, vedieť prijať to, že všetko nie je ako chcem. Futbal mi vzal veľmi veľa času, ktorý som veľakrát nemohla tráviť, tak ako som chcela, ale vôbec toho neľutujem, pretože ako som spomínala hrozne veľa mi aj dal. Ako mi vždy hovoril môj otec, koľko futbalu dáš, toľko ti futbal vráti… a je to pravda

Prošla jsi několika kluby a prostředími. Co tě přivedlo do Liberce a co tě tu drží?

Na Sparte sme sa v ten moment zhodli, že nedáva zmysel, aby som tam ďalej pôsobila. Bola som na rozhraní skončiť s futbalom, alebo ísť do Liberca. Inú možnosť som si v tej chvíli nepripúšťala. Niektoré spoluhráčky tu už pôsobili a boli tu spokojné, to bol dôvod, prečo som chcela ísť sem. Ďalšia vec bola, že pokiaľ mám hrať, tak chcem hrať ešte najvyššiu ligu, čož Liberec hral. Tak som si dohodla skúšku v Liberci, najprv to bolo hosťovanie a potom bol z toho prestup. A čo ma tu drží? Úprimne asi viac vecí naraz. Ľudia, s ktorými robím, klubové prostredie, to, že veci sa tu posúvajú dopredu, a tiež mesto samotné. Liberec som si obľúbila aj mimo futbalu, je tu pokoj, príroda, hory, človek si vie po tréningu alebo po celom dni vyčistiť hlavu.

Jak vypadá tvůj den, když ráno řešíš manažerské povinnosti a odpoledne jdeš sama na trénink?

Ráno rieším tie kancelárske organizačné veci, meetingy s trenérmi a podobne. Potom si väčšinou odskočím domov na 2 hodiny pred tréningom, aby som si mohla porobiť nejaké osobné veci, poprípade pokiaľ niečo potrebujem robiť do školy, tak to. Navečer idem na tréning a tam už sa snažím byť iba hráčka a vypnúť. Niekedy to však príchodom do kabíny nekončí, keď niečo potrebujú holky, tak sa to snažím vyriešiť a vypnem až pri tréningu. Veľakrát sa v duchu na tréningu smejem na tom, že doobeda s trenérmi niečo riešim a potom sa musím tváriť, že nič a počúvať ako ostatné.

Manažerka a hráčka v jedné osobě. Jak se to vůbec stalo? Byl to plán, nebo shoda okolností?


Od malička som vedela, že chcem zostať pri futbale aj inak než len ako hráčka. V tej dobe som žila ešte v Prahe a pracovala som v škole, kde mi zrovna končila zmluva a vedela som, že nie je to úplne to, čo chcem do budúcna robiť. Popri tom som dochádzala na tréningy do Liberca, čož bolo veľmi náročné, pretože som chodila ráno o 7 do práce a vracala som sa večer o 22 domov. V Liberci som bola spokojná a do toho prišla možnosť práce v klube, moc som neváhala, pretože v Prahe ma nič nedržalo a tak som sa presťahovala behom mesiaca do Liberca.V podstate v správnom čase prišla príležitosť, ja som sa jej chytila a od menších úloh som sa postupne dostala tam, kde som dnes. Dnes to vnímam tak, že som vo svojom. Robím to, čomu rozumiem a čo mi dáva zmysel. Samozrejme som rada, že mám od klubu podporu a stále mi popri tom dovolia hrať a som za to veľmi vďačná.

Co ti jako manažerce dává to, že sama stojíš na hřišti? A naopak, co ti jako hráčce dává ta manažerská perspektiva?

To, že sama hrám, mi v manažérskej role dosť pomáha, lebo veľa vecí nevnímam len teoreticky. Tým, že som stále súčasťou kabíny a celého procesu, viem lepšie pochopiť, čo hráčky riešia, ako rozmýšľajú a čo im reálne pomáha fungovať lepšie. Keď to človek sám zažíva, vie čo vlastne potrebuje. Samozrejme, nie vždy máme každá potreby rovnaké, ale väčšinou to funguje.

A naopak, manažérska perspektíva mi ako hráčke otvorila oči v tom, koľko práce je za úplne bežnými vecami okolo tímu. Tréning, zápas, výjazd a veľa ďalších vecí. Zvonku to často vyzerá jednoducho, ale v skutočnosti je za tým veľa ľudí a veľa roboty. Aj preto si to dnes vážim oveľa viac. Hoci priznám sa, niekedy sa vo mne stále ozve hráčka a vtedy by som bola najradšej, keby všetko fungovalo hneď a bez čakania.

Kde je hranice? Byl moment, kdy ses musela rozhodnout, jestli zrovna jsi manažerka, nebo spoluhráčka?

Tá hranica tam musí byť, lebo inak by to podľa mňa skôr či neskôr prestalo fungovať. V kabíne sa snažím byť normálne spoluhráčka a nechcem, aby baby mali pocit, že tam s nimi sedí nejaká kontrola z kancelárie. Kabína má byť jednoducho priestor, kde sa cítime dobre. Samozrejme majú vo mne oporu a keď je niečo potreba, snažím sa to vyriešiť a pomôcť.
Sú momenty, keď sa tie role prirodzene pretnú. Keď treba niečo riešiť, povedať nahlas alebo usmerniť, vtedy si musím prepnúť v hlave, že teraz nejdem ako spoluhráčka, ale ako manažérka. Takisto keď niečo riešim s trenérmi, tak v tej chvíli si musím veľakrát zakusnúť do jazyka, aby som niečo nepovedala nevhodne. A úprimne, asi najťažšie je vedieť, kedy a ako to spraviť. Lebo stačí málo a môže to mať veľmi zlý dopad. Toto je podľa mňa jedna z najväčších škôl, ktoré mi táto dvojrola dáva.

Přivedlo tě právě tohle k tomu, že jsi začala hledat cestu, jak na sobě profesně pracovat?

Ako som už spomínala, od malička som chcela nejakým spôsobom pracovať v klube. Som pri futbale celý život a je to moja súčasť. Povedzme si úprimne, pracujem v niečom, čo ma baví a napĺňa, myslím, že každý by sa v tomto prípade chcel zlepšovať, aby pri tom mohol zostať. Momentálne je pre mňa veľmi důležité, že vidím ten posun a tie zmeny a teší ma, že môžem byť toho súčasťou.

Byl moment, kdy jsi cítila, že to, co umíš z hřiště a z praxe, na manažerskou roli nestačí?

Na ihrisku je to niečo iné. To, že hrám futbal zo mňa nerobí dobrú manažérku. Samozrejme mi to veľmi pomáha, že mám prehľad a rozumiem tomu, ale veľmi veľa vecí som sa musela naučiť a stále sa učím. Najviac mi dávajú skúsenosti aj keď niekedy nepríjemné, ale človek sa tým učí. Veľakrát sama so sebou bojujem, že nechcem spraviť niečo zle, ale aj tie zlé veci ma posúvajú. Takisto niektoré rozhodnutia, ktoré sa zdajú na začiatku zlé, časom zistím, že to bolo prínosné. Veľa mi dáva aj škola a takisto AFEU a ľudia okolo mňa.

Kam chcete s ženským fotbalem v Liberci v nejbližších letech?

Určite to chceme stále posúvať, zkvalitňovať a konkurovať v lige. Chceli by sme sa dostať do pohárov a skúsiť sa zrovnávať aj s inými tímami, než len s tými v lige. Chceme vychovávať hráčky z akadémie a posúvať ich. Jednoducho nezaspať a ísť stále dopredu.

A co ty osobně? Co je tvůj nejbližší cíl, ať už na hřišti nebo mimo něj?

Tak môj nejbližší cieľ osobne, je úspešné dokončiť školu, takisto AFEU a venovať sa potom 100% klubu a stále sa zlepšovať v tom, čo robím. Čo sa týka futbalového cieľa, tak hlavne aby som bola zdravá, dokázala pomôcť tímu a aby mi to robilo radost. Bola by som veľmi rada, keby sa nám podarilo dostať do poháru a zahrať si európsku ligu. V ideálnom prípade by som raz chcela, aby po mne ostalo nielen to, že som hrala futbal, ale aj to, že som pomohla vytvoriť lepšie prostredie pre ďalšie hráčky.

Co bys vzkázala dívkám a ženám, které chtějí ve fotbale víc než jen hrát, ale nevědí, jak začít?

Nebáť sa pýtať a nebáť sa robiť rozhodnutia. Vyjsť z komfortnej zóny a pýtať sa narovinu. Nemusíš mať všetko dopredu premyslené. Stačí vedieť, čo ťa baví, a ísť si za tým. A využiť každú príležitosť, ktorá sa naskytne. Mám pocit, že keď si za tým človek ide a robí veci úprimne, veľakrát to potom všetko príde samo

⚠️ Disclaimer
Veškerý obsah na tomto profilu a kanálu, včetně popisků a komentářů, slouží výhradně ke studijním a informačním účelům. Obsah není profesionálním poradenstvím ani doporučením ke konkrétním krokům ve správě sportovních subjektů. Zveřejněné informace slouží k obecnému seznámení s nástroji a postupy pro efektivní fungování ve sportovním prostředí. Konkrétní postupy a řešení byste vždy měli konzultovat s vhodnými odborníky a přizpůsobit je individuálním potřebám a podmínkám. Rozhodnutí, která na základě poskytnutých informací učiníte, jsou plně ve vaší odpovědnosti. Přestože se snažíme poskytovat přesné a ověřené informace, mohou se výsledky lišit v závislosti na řadě proměnných a okolností.